Štatistické metódy v laboratórnej medicíne

Dnešná medicína je špecializovaná, rozdrobená na mnoho odborov a pododborov. Niektoré sú pri pohľade zvonku atraktívne. Verejnosť o nich vie. Veľa sa o nich píše v médiách. Z ich prostredia sa točia nekonečné televízne seriály. Iné sú divácky menej zaujímavé. Verejnosť má o nich len hmlistú predstavu: menej správ v médiách, menej zmienok v seriáloch. A potom sú tu laboratóriá...

Tieto riadky sú však určené nám, ľuďom zvnútra, teda zdravotníckym pracovníkom. Aj pre veľkú časť z nás sú laboratóriá veľkou – nudnou – neznámou. (Niektorým snáď v pamäti utkvelo, že 70 % všetkých lekárskych rozhodnutí sa robí na základe laboratórnych výsledkov, ako na domácich aj zahraničných konferenciách radi tvrdia laboratórni profesori.) Pre ešte väčšiu časť z nás je nezáživný aj pojem štatistika. A teraz si spojme pojmy laboratórium a štatistika. Môže byť menej pútavá téma ako využitie štatistiky v laboratóriu?

V klinických laboratóriách je to známy scenár: automatický analyzátor starne a potrebuje výmenu; mení sa výrobca diagnostických setov; je k dispozícii pokročilejšia metodika na stanovenie napríklad cholesterolu v krvi, presnejšie krvnom sére, a laboratórium sa rozhodlo zaviesť ju. V každom z týchto prípadov, pred zavedením nového testu musia laboratóriá starostlivo porovnať každú metódu s predošlou. Prečo? Lebo kvalita, kvalita, kvalita... Je nová metóda merania cholesterolu „rovnaká“ ako doterajšia? Dáva také isté hodnoty? Ak nie, o koľko sa od predošlej líšia? Je tento rozdiel ešte akceptovateľný alebo už nie? Všetko toto treba dokladovať. Pre informáciu tým, ktorým výsledky idú, teda lekárom. Pre kontrolné, akreditačné orgány. Pre zdravotné poisťovne.

Na porovnávanie dvoch metód merania tej istej látky (analytu) sa majú používať niektoré, pomerne presne popísané štatistické metódy. Ako pri porovnávaní dvoch metód postupovať, aké štatistiky pri tom používať a prečo,  je obsahom knihy, na ktorej teraz pracujeme. Na žiadnej zo siedmich slovenských univerzít, na ktorých sú vzdelávacie odbory zdravotnícky laborant alebo laboratórny diagnostik akreditované, sa tieto postupy neučia. (Učí sa mnoho pre laboratórium nepotrebnej štatistiky ).

Môže to byť zaujímavé čítanie. V rebríčku najviac citovaných prác v odbore štatistika, ktorý zostavil časopis Nature v roku 2014, sa na treťom mieste umiestnila práca profesorov Blanda a Altmana z roku 1986 – doteraz má vyše 50 000 citácií. Pre porovnanie, za rok 2020 mali všetky vedecké práce zo všetkých vedných odborov od slovenských autorov citovanosť 11 200. Bland-Altmanova práca predstavuje teraz základnú metódu porovnania stanovenia cholesterolu, alebo akejkoľvek inej látky, pri dvoch metódach jej merania. Ale nie je jediná. Tých metód, ktoré sa vzájomne môžu dopĺňať a väčšinou sú pomenované podľa mien výskumníkov, ktorí ich popísali, je niekoľko.

Všetky nájdete v knihe Štatistické metódy v laboratórnej medicíne a dozviete sa aj o princípoch kvality v zdravotníckom laboratóriu pri porovnávaní metód merania.

MUDr. Rudolf Gaško, lekár s kvalifikáciou v odboroch klinická biochémia, bioštatistika a revízne lekárstvo, je autorom niekoľkých desiatok odborných článkov a niekoľkých kníh, z ktorých veľká časť sa venuje vzťahu štatistiky a diagnostických postupov v rôznych klinických odboroch medicíny. Dve odborné spoločnosti mu niekoľkokrát udelili cenu za najlepšiu publikáciu.